Inovovany_SKVP_Rastislavice_NOVY.docx

Základná škola s materskou školou Rastislavice 186, 941 08 

Inovovaný školský vzdelávací program na šk.rok 2020/2021

 

 

 

                                                                         ...................................  Podpis riaditeľky     

 

 

Obsah:

 I. Všeobecná charakteristika školy

1. Veľkosť školy

 2. Charakteristika žiakov

 3. Charakteristika pedagogického zboru

 4. Organizácia prijímacieho konania

5. Dlhodobé projekty

 6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

7. Materiálno–technické a priestorové podmienky školy

 8. Personálne zabezpečenie

 9. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

 10. Škola ako životný priestor

 11. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

II. Charakteristika inovovaného školského vzdelávacieho programu

 1. Pedagogický princíp školy

 2. Zameranie školy

3. Stupeň vzdelania

 4. Profil absolventa

 5. Vzdelávacie stratégie

 6. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

 7. Začlenenie prierezových tém

 8. Organizácia vyučovania

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

 2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

 3. Hodnotenie školy

 IV. Učebné osnovy

V. Inovované učebné osnovy

 

I. Všeobecná charakteristika školy

1. Charakteristika a veľkosť školy

Základná škola s materskou školou Rastislavice  sa nachádza  v tichej časti obce, severozápadne  od centra obce. Budova školy bola postavená v roku 1928, t.j. tento školský rok oslávi svoje 90-ročné jubileum.  V rozmedzí rokov 1983-1995 budova neplnila funkciu základnej školy, no  v školskom roku 1995/1996 bola znovu otvorená a daná do užívania ako škola. Od 1.7.2002 spadá pod zriaďovateľské kompetencie obce a je právnym subjektom. Budova školy je dvojpodlažná, pričom materská škola sídli na prvom poschodí a základná škola sa nachádza na prízemí. Súčasťou školy je aj školská jedáleň (ŠJ) a školský klub detí (ŠKD).  K budove školy patrí aj školský park s preliezkami, kolotočom a šmykľavkou, ako i bylinková záhrada, malý ovocný sad a pieskovisko. Veľkým pozitívom pre budovu školy je rekonštrukcia sociálnych zariadení, ktorá sa uskutočnila v roku 2014. Opravila sa aj kanalizácia, na budove sú vymenené pôvodné drevené okná za plastové, uskutočnila sa vnútorná maľovka školy. Výmenu ešte potrebujú podlahy v škole, ako i strešná krytina na budove školy.

Pred školou sa nachádza veľký park, ktorý je  starostlivo udržiavaný, plný zelene,  a v popoludňajších hodinách (ale i cez víkend)  slúži ako oddychová zóna nielen pre žiakov, ale aj pre obyvateľov  obce a  okolia.

Základná škola je neplnoorganizovaná -  má štyri ročníky, ktoré sú  v súčasnosti spojené do dvoch tried. Priemerný počet žiakov v triede je 7 .  V prvej triede sa nachádzajú ročníky 2.-4., vo vedľajšej triede sa nachádzajú ročníky 1.-3.  V školskom klube detí (ŠKD) je zapísaných všetkých 14 žiakov základnej školy. Z pohľadu sociálno-ekonomického statusu nie je v škole ani jeden žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia  a evidujeme  3  žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami.  Škola je rodinného typu a ponúka žiakom  možnosť  vzdelávania  sa netradičnou formou. Každá trieda je vybavená interaktívnou tabuľou, vizualizérom a  klasickou tabuľou. Okrem toho sa v jednej z tried nachádza aj klavír, knižnica a  kútik na oddych a hranie. K dispozícii je i počítačová učebňa, nachádzajúca sa na prvom poschodí.  Tento školský rok v škole fungujú 2 krúžky – Tvorivé dielne a Dramatický krúžok. Žiaci sú počas šk. roka zapájaní do rôznych súťaží, v ktorých reprezentujú nielen školu, ale i obec.  

2. Charakteristika žiakov

 ZŠ Rastislavice  navštevujú prevažne  žiaci s trvalým bydliskom v Rastislaviciach. Okrem týchto žiakov, ak je dostatok miesta, škola prijíma na základe žiadostí zákonných zástupcov aj žiakov z okolitých obcí.  Tento rok sú v  škole  vzdelávaní aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Našou snahou je, aby žiaci, postupujúci do okolitých škôl na druhý stupeň, boli všestranne pripravení a schopní zvládnuť prestup. Žiaci našej  školy dosahujú študijné výsledky porovnateľné s výsledkami iných  škôl.

 

3. Charakteristika pedagogického zboru

Výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje skúsený kvalifikovaný kolektív učiteľov a vychovávateľky, čo sa prejavuje veľmi dobrými výchovno-vzdelávacími výsledkami vo vyučovacom procese i v mimoškolskej záujmovej činnosti. Celkový počet pedagogických zamestnancov je  (1 riaditeľka školy, 1 zástupkyňa riaditeľky MŠ, 2 učiteľky 1.- 4. ročníka, 1 učiteľky MŠ, 1 vychovávateľka, 3 pedagogickí asistenti, 1 špeciálna pedagogičkam 1 sociálna pedagogička).  Skladba učiteľského kolektívu je z pohľadu vekovej rôznorodosti veľmi priaznivá.   Pedagógovia sú sústredení v  metodickom združení. Metodické združenie  sa stalo miestom, kde sa učitelia informujú o nových formách a metódach práce, inšpirujú sa, prezentujú projekty, ktorých cieľom je modernizácia vyučovacieho procesu. V kolektíve prevládajú ženy. Niektorí pedagógovia pôsobia aj ako vedúci záujmových útvarov. Vedenie školy sa snaží zvyšovať odbornosť pedagogického zboru a poskytuje všetkým zamestnancom možnosť systematického vzdelávania sa. Vzdelávanie pedagogických zamestnancov sa realizuje podľa Plánu profesijného rozvoja, ktorý vydáva riaditeľ školy. Zamestnanci sa zúčastňujú vzdelávacích aktivít, predovšetkým účasťou na ďalších vzdelávacích podujatiach organizovaných Metodicko – pedagogickým centrom, iných oraganizácií poskytujúcich vzdelávanie.  Momentálne sú všetci vyučujúci  aktívnymi používateľmi IKT, nakoľko absolvovali školenia v tejto oblasti. Pracujú s aSc agendou, E- tlačivami, výukovými programami, interaktívnymi tabuľami a internetom. Pedagogickí zamestnanci vykonávajú aj funkciu koordinátorov  prevencie drogových závislostí, environmentálnej výchovy, prevencie pred šikanovaním a projektu školy podporujúcej zdravie, výchovy k ľudským právam, výchovy k manželstvu a rodičovstvu a informatizácie.

 Koordinátor prevencie drogových závislostí  pracuje v oblasti protidrogovej prevencie, v súlade s Národným programom boja proti drogám a prevencie drogových závislostí. Úlohy v prevencii protidrogových závislostí má zapracované v pláne práce. Spolupracuje s triednymi učiteľmi a učiteľmi etickej výchovy, koordinuje aktivity s protidrogovou tematikou v rámci školy, realizuje monitoring úrovne vedomostí žiakov o problematike drog, vyhodnocuje dotazníky zamerané na mapovanie postojov žiakov k problematike drog a ich užívaniu, propaguje formou násteniek zdravý životný štýl bez návykových látok, odovzdáva pedagogickej rade dôležité informácie týkajúce sa tejto problematiky, propaguje aktivity pri  príležitosti Svetového dňa nefajčenia, Európskeho dňa proti drogám, organizuje preventívne aktivity školy, besedy s odborníkmi, výchovné programy a podobne.

Koordinátor environmentálnej výchovy  (ďalej ENV) sa zaoberá skvalitňovaním environmentálnej výchovy v škole, vytvára podmienky na aktívnejšie zapájanie sa žiakov do všetkých činností v oblasti ENV, stará sa o rozširovanie odborno-metodickej knižnice ENV, pomôcok pre ENV, nadväzuje kontakty a spoluprácu s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ENV, aktivizuje žiakov v oblasti udržiavania a ochrany životného prostredia v škole, jej okolí, pripravuje a organizuje výstavy domácich zvierat a jesenných plodov, organizuje besedy a zapája sa do projektov s pracovníkmi z oblasti životného prostredia a ochranármi prírody. Pracuje podľa vlastného plánu práce, v ktorom má podrobne rozpracované úlohy v oblasti ENV na jednotlivé mesiace.

Koordinátor prevencie šikanovania  pripravuje aktivity v oblasti prevencie šikanovania žiakov v škole a školskom klube detí (besedy s odborníkmi, políciou, výchovné programy proti šikanovaniu), poskytuje základné informácie zamestnancom, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese, o formách a prejavoch šikanovania a návrhoch na riešenie problémov, spôsoboch preventívneho pôsobenia a podnetoch spolupráce s rodičmi žiakov a príslušnými inštitúciami. Podieľa sa na príprave a realizácii celoškolskej stratégie, aby prevencia bola čo najúčinnejšia.

Koordinátor projektu školy podporujúcej zdravie pokračuje v napĺňaní myšlienky projektu zdravej školy, pripravuje rôzne aktivity k Svetovému dňu výživy, Svetovému týždňu zdravia, Svetovému dňu duševného zdravia, Svetovému dňu proti AIDS, Európskemu týždňu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Európskemu dňu boja proti drogám, Európskemu dňu nefajčenia a pod. Podieľa sa na plnení úloh v oblasti Národného programu prevencie obezity, podieľa sa na organizovaní tematických dní k zdravej výžive, propaguje zdravý životný štýl, spotrebu mlieka aj prostredníctvom školského automatu na mlieko a ovocné šťavy a podobne.

Koordinátor v oblasti ľudských práv a práv dieťaťa pripravuje a koordinuje rôzne aktivity zamerané na zákaz všetkých foriem diskriminácie, na multikultúrnu výchovu a výchovu proti predsudkom.  Organizuje aktivity zamerané na odstraňovanie prejavov rasizmu, na výchovu v duchu humanizmu,  na zlepšovanie medziľudských vzťahov, približuje žiakom hodnoty, ktoré sú zahrnuté v Dohovoroch o právach dieťaťa atď.

Koordinátor výchovy k manželstvu a rodičovstvu organizuje aktivity na utváranie základných vedomostí a postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými a etickými normami s cieľom rozvíjať zodpovednosť žiakov voči sebe a iným, aby boli schopní postupne preberať zodpovednosť za vlastné správanie so zdôrazňovaním významu kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáha rozvíjať interpersonálne vzťahy, empatiu, komunikačné schopnosti, personálnu bezpečnosť k uvedomovaniu si svojej pohlavnej roly s cieľom pestovať v žiakoch túžbu založiť si v dospelosti rodinu, mať vlastné deti a tieto s láskou vychovávať. Pripravuje a koordinuje aktivity v oblasti prvotných informácií o vzniku a vývine ľudského jedinca, starostlivosti rodičov o dieťa.

Koordinátor informatizácie zabezpečuje poradenstvo v oblasti informatizácie a koordinuje používanie informačných technológií vo výchovno-vzdelávacom procese. Monitoruje, koordinuje a usmerňuje proces informatizácie v škole, spolupracuje s vedením školy a s učiteľmi. Informatizácia je súčasťou prierezových tematík, kľúčových kompetencií, štátneho a školského  vzdelávacieho programu. Proces informatizácie je jednou z hlavných priorít školy. Koordinátor zapája žiakov do súťaží a aktivít, ktoré podporujú využívanie komunikačných a internetových aktivít. Pracuje na tvorbe webovej stránky, dbá na propagáciu a informovanosť žiakov  ohľadom bezpečného používania internetu.

4. Organizácia prijímacieho konania

Pri prijímaní žiakov do školy sa postupuje v zmysle platnej legislatívy a Všeobecne záväzného nariadenia Obce Rastislavice. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú zrelosť.  O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 30.júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (spádová škola), ak zákonný zástupca nevyberie pre svoje dieťa inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na základnú školu mimo jeho školského obvodu, oznámi túto skutočnosť riaditeľ  tejto školy riaditeľovi spádovej školy. Zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len zápis). Presný časový harmonogram zápisu určuje zriaďovateľ po prerokovaní s riaditeľom základnej školy. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú zrelosť, riaditeľ školy rozhodne o pokračovaní v predprimárnom vzdelávaní, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného CPPPaP.

 Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje :        

1.   meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne          občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa, 
2.       meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.

Pri zápise zákonný zástupca dáva písomný súhlas na spracovanie osobných údajov dieťaťa s výnimkou ich zverejnenia. Zároveň poskytuje škole údaje o dieťati súvisiace s jeho zdravotným stavom, absolvovaním predprimárneho vzdelávania, záujmami dieťaťa a niektoré iné údaje (navštevovanie ŠKD, stravovanie v školskej jedálni, absolvovanie etickej alebo náboženskej výchovy).  Do prvej triedy možno začleniť aj dieťa so všeobecnými výchovno-vzdelávacími potrebami. O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia CPPPaP, CŠPP, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Na zápise do prvého ročníka je spravidla prítomný špeciálny pedagóg a pedagogický zástupca materskej školy. Do prvého ročníka možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Do vyšších ročníkov základnej školy sa prijímajú žiaci na základe písomnej žiadosti  zákonného zástupcu a potvrdenia riaditeľstva predchádzajúcej školy o odhlásení sa žiaka z dôvodu presťahovania sa alebo aj z iných dôvodov. Riaditeľ školy  v prípade voľných kapacít príjme prednostne žiaka zo školského obvodu. Žiaka z iného školského obvodu riaditeľ školy nie je povinný prijať. V prípade prijatia takéhoto žiaka do základnej školy vydá riaditeľ školy rozhodnutie o prijatí do príslušného ročníka. 

 

5. Dlhodobé projekty

Medzi dlhodobé projekty realizované školou patrí účasť v Digi škole a AMV, čo škole zabezpečilo vybavenie tromi interaktívnymi tabuľami. Úspešné bolo prihlásenie sa do projektov, prostredníctvom ktorých sme sa snažili získať finančné prostriedky na vybavenie  školskej knižnice a dobudovanie areálu školy.  Realizáciou projektov s rôznym zameraním budeme aj naďalej rozvíjať rôzne kľúčové kompetencie a ďalšie spôsobilosti žiakov ako aj obsah povinných prierezových tém. Aj naďalej budeme sledovať rôzne výzvy na podávanie projektov a  podľa našich možností sa budeme do nich aj zapájať. Úspešne pokračujeme v účasti na programe Recyklohry, ktorý zvyšuje povedomie žiakov v oblasti ochrany životného prostredia a pomáha zlepšiť materiálne vybavenie  školy formou výmeny získaných bodov za učebné pomôcky. Medzi staršie projekty patrí účasť v projekte Infovek, Zdravá škola a Modernizácia vzdelávacieho procesu. Momentálne sa škola zapojila do projektu Tenis do škôl, kde sa žiaci počas hodín TŠV budú učiť pravidlám a základom tenisu, soft-tenisu, manipulácii s tenisovou raktou a tenisovými loptičkami.

 

6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Základná škola úzko spolupracuje s rodičmi žiakov, pretože len v súčinnosti žiak- učiteľ- rodič možno dosiahnuť pozitívne výsledky vo vývoji dieťaťa.  Spolupráca s rodičmi sa realizuje v dvoch rovinách. Je to spolupráca medzi  triednym učiteľom alebo učiteľom príslušného predmetu so zákonným zástupcom žiaka prostredníctvom dialógu pri osobných stretnutiach, telefonicky alebo mailom a na triednych zasadnutiach združenia rodičov. Vedenie školy v tejto rovine spolupracuje s rodičmi pri riešení rôznych druhov problémov. Druhú rovinu tvorí spolupráca vedenia školy s rodičovským združením. Táto spolupráca je okrem iného zameraná aj na materiálnu podporu školy a odmeňovanie žiakov za výborné výsledky v učení a pri reprezentovaní školy  v súťažiach. Rodičom umožňujeme – na požiadanie sa zúčastniť na vyučovacom procese, účasť na dni otvorených dverí, individuálne stretnutia s učiteľom vo vopred dohodnutom termíne.  Triedni učitelia a všetci pedagogickí zamestnanci sa aj naďalej budú snažiť o zvýšenie kontaktu a spoluprácu s rodičmi, o odstránenie formálnosti vo vzťahu rodina – škola. Naším cieľom je zvyšovať záujem rodičov o dianie v škole aj prostredníctvom neformálnych stretnutí žiakov, rodičov a učiteľov na rôznych podujatiach (výlety, návštevy kultúrnych podujatí, spoločné športové podujatia, kultúrne akadémie, dni otvorených dverí a pod.).Pedagogický zamestnanec sa bude snažiť svojou prácou a prístupom k žiakom získať dôveru rodičov, aby spoločne kladne vplývali na rozvoj osobnosti dieťaťa - žiaka.  Problémy sa aj naďalej budú riešiť v spolupráci s rodičmi a v prípade záujmu sa uskutočnia spoločné stretnutia slúžiace na dialóg medzi rodičmi, učiteľmi a vychovávateľkou. Rodičia aj ostatná verejnosť sú priebežne informovaní aj prostredníctvom webovej stránky školy.  Spolupráca medzi školou a Radou školy sa bude aj naďalej uskutočňovať v zmysle platnej legislatívy, t.j. Zákon č. 596/2003 Z .z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rada školy je iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy žiakov, rodičov, pedagogických a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plní funkciu verejnej kontroly, posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy. Rada školy sa skladá zo 7 členov. Sú to  zvolení zástupcova pedagogických zamestnancov, zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy,  zvolení zástupcovia rodičov, delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Zasadnutia rady školy sa konajú tri – štyrikrát ročne. Riaditeľka školy predkladá Rade školy :

• návrh školského vzdelávacieho programu
• návrh rozpočtu
• správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, výsledkoch a podmienkach základnej školy,
• správu o výsledkoch hospodárenia školy
• koncepčný zámer rozvoja školy

V posledných rokoch sa zintenzívnila hlavne spolupráca s materskou školou v okolí. V priestoroch našej školy sa uskutočňujú  niektoré podujatia pre deti materskej školy , ale aj niektorí naši žiaci sa zúčastňujú podujatí materských škôl. V tejto úzkej spolupráci budeme i naďalej pokračovať. Pravidelná spolupráca na dobrej úrovni sa realizuje so zriaďovateľom – Obcou Rastislavice.

 

7. Materiálno–technické a priestorové podmienky školy

Škola má 4 triedy, 1 zborovňu, 1 riaditeľňu a 1 jedáleň s kuchyňou. V  školskom roku 2020/2021 sa budú  využívať na výchovno-vzdelávaciu činnosť dané triedy nasledovne :

• na prízemí sa nachádzajú  dve triedy (ZŠ) – v prvej triede bude prebiehať výučba 2.-3.ročníka, v druhej triede bude prebiehať výučba 4. ročníka
• na poschodí sa nachádzajú taktiež dve triedy (ZŠ)- 1. ročník, a trieda MŠ Lienky 
• počítačová učebňa je súčaťou triedy
• zborovňa – využíva sa na porady a iné zasadnutia pedagogických a nepedagogických zamestnancov
• školská jedáleň – má  kapacitu  45 miest,  je zariadená detskými jedálenskými  stoličkami a stolmi pre deti z MŠ, ktoré sa tam denne 3x stravujú (desiata, obed, olovrant), a klasickými stoličkami a stolmi pre žiakov  ZŠ a pedagógov ZŠ a MŠ.

Školský klub detí nemá vlastné priestory, činnosť sa uskutočňuje v priestoroch tried. Všetky učebne sú vo veľmi dobrom technickom a hygienickom stave. Vybavené sú školským nábytkom. Vo všetkých učebniach jednotlivých ročníkov  boli postupne vymenené staré dvojmiestne školské lavice za nové. Vymenili sa aj stoličky, z ktorých sú mnohé spolu s lavicami nastaviteľné na požadovanú výšku žiaka. Nové lavice v  1. – 4. roč. sú rozlíšené veľkosťou a zodpovedajú hygienickým normám.  Počítačová učebňa je vybavená 8 počítačmi, k dispozícii sú notebooky, digitálny fotoaparát a tlačiarene.  Každá z tried má interaktívnu tabuľu, k nej prislúchajúci vizualizér a notebook. Práve vďaka nim sa tak rozšíril priestor pre skvalitnenie výučby modernou technikou.  Učebné pomôcky pre jednotlivé predmety sa neustále dopĺňajú a modernizujú, aj keď celkové vybavenie bude potrebné aj v nasledujúcom období naďalej aktualizovať a modernizovať. Zakúpilo sa dostatočné množstvom rôznych druhov lôpt, telocvičného náradia, priebežne sa  zakupuje  aj iný potrebný materiál na kvalitné vyučovanie telesnej výchovy. Zrenovovali sme priestory vo vedľajšej budove, ktorá bude plniť funkciu telocvične.  Dopĺňa sa didaktická technika, CD prehrávače, DVD prehrávač, audio a AV CD potrebné k výučbe . K dispozícii sú  mapy, nástenné obrazy, knihy a encyklopédie zo školskej knižnice, odborné časopisy,  kopírovacie stroje, tlačiarne, počítačové programy, rôzne audionahrávky. Fond pomôcok sa podarilo obohatiť aj vďaka sponzorským príspevkom a výbornej spolupráci s obecným úradom Rastislavice.  Nedostatkom je chýbajúca samostatná jazyková učebňa. Všetky priestory v budove vyhovujú hygienickým normám.  Interiér je doplnený množstvom izbových rastlín, o ktoré sa starajú žiaci aj zamestnanci. Steny sú dopĺňané tematickými a príležitostnými nástenkami. Cieľom neustáleho skvalitňovania priestorového, materiálneho, technického a hygienického vybavenia je vytváranie čo najlepších podmienok pre kvalitný výchovno-vzdelávací proces, ktorý chceme uskutočňovať v príjemnom, estetickom a moderne vybavenom prostredí školy.  Areál školy je veľmi rozľahlý, s veľkou rozlohou trávnatej  plochy a ostatnej zelene.  Slúži ako relaxačno-športová zóna žiakov, obyvateľov a záujmových skupín z obce. Udržiavanie zelene si vyžaduje stálu pozornosť a starostlivosť. Našou ambíciou je jej doplnenie o ďalšie vybavenie slúžiace aj na relax žiakov a detí v MŠ a ŠKD. Átrium je plné drevín a inej zelene,  nachádza sa tu aj bylinková  záhrada, prírodné dažďové jazierko, malý  ovocný  sad, ktoré slúžia aj na vyučovanie prírodovedy, prvouky a pracovného vyučovania. Rekonštrukciou prešlo aj detské ihrisko, ktoré využívajú deti i žiaci. Celkovo pôsobí areál hlavne vďaka množstvu zelene veľmi dobrým dojmom a radi ho navštevujú aj rodičia s deťmi a trávia tu voľný čas rôznymi aktivitami, čo je aj súčasťou našej filozofie Otvorenej školy. Všetky učebne a ostatné priestory školy umožňujú realizovať školský vzdelávací program.

 

8. Personálne zabezpečenie

Realizácia vzdelávacieho programu vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje zodpovedajúce personálne podmienky, ktoré by zabezpečili efektívnosť vzdelávania a vytváranie spolupracujúcich sociálnych vzťahov medzi účastníkmi procesu vzdelávania. Ide o nasledujúce cieľové podmienky, ku ktorým majú školy smerovať.

Štruktúra pedagogického personálneho zabezpečenia školy

 Pedagogickí zamestnanci:

• Vedúci pedagogickí zamestnanci

 - Riaditeľka školy – Mgr. Soňa Barcajová

 - Zástupca riaditeľa školy – Mgr. Jana Illéšová

 • Ostatní pedagogickí zamestnanci

-  Učitelia pre primárne vzdelávanie – Mgr. Soňa Barcajová,  Mgr. Lucia Nagyová, Mgr. Art. Katarína Bratková

-  Učitelia pre predprimárne vzdelávanie – Mgr. Jana Illéšová,  Zuzana Šimunková

-  Pedagogickí asistenti – Mgr. Matej Hačko, Mgr. Andrea Barčáková

- Špeciálna pedagogička - Mgr. Katarína Drugová

- Sociálna pedagogička - Mgr. Zuzana Melenová

-  Vychovávateľka školského klubu detí – Ing. Katarína Királyová

Vedúci pedagogickí zamestnanci :

• spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené zákonom 
• spĺňajú podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti,
• riaditeľ školy a zástupkyňa riaditeľa školy  absolvovali funkčné inovačné vzdelávanie
• sú odborne pripravení na riadenie pracovnej skupiny a osvojené manažérske zručnosti uplatňujú pri riadení pracovného kolektívu;
• podporujú a vytvárajú podmienky pre odborný rast a ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov;
•  zaujímajú sa o svoj odborný a osobnostný rast;
• zabezpečujú podmienky pre dobrú klímu v oblasti personálnych vzťahov – vo vzťahu k žiakom, v rámci pedagogického zboru a vo vzťahu k rodičom a širšej komunite.

Ostatní pedagogickí zamestnanci :

• spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou,
• uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov;
• preukazujú odborné a pedagogicko-psychologické spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácii, motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy a udržaní neformálnej disciplíny, pri práci so žiakmi a v spolupráci s rodičmi.

 

9. Požiadavky na profesijný rast pedagogických a odborných zamestnancov

Vytváranie kvalitných podmienok pre vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov a sústavná podpora ich vzdelávania patrí k stálym úlohám. Škola má vypracovaný vlastný plán ďalšieho vzdelávania zamestnancov školy. Pri ďalšom vzdelávaní bude prioritou vytváranie takých podmienok, aby každý zamestnanec mal záujem vzdelávať sa a zdokonaľovať svoje zručnosti a majstrovstvo. Cieľom školy pri formovaní pedagogického kolektívu je, aby pedagogickí zamestnanci spĺňali zákonné kvalifikačné predpoklady, preukazovali odborné pedagogicko-psychologické spôsobilosti, ktoré využívajú pri pedagogickej komunikácii a motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy a udržiavaní neformálnej disciplíny, riadili svoj sebarozvoj a celoživotné učenie, boli schopní v kolektíve vzájomne a efektívne ľudsky komunikovať, pracovať v tímoch a kooperatívne riešiť problémy.

Princípy vzdelávania v našej základnej škole :

• ďalšie vzdelávanie je právom a povinnosťou pedagogických i odborných zamestnancov,
• všetci zamestnanci majú možnosť ďalšieho vzdelávania za rovnakých podmienok,
• ďalšie vzdelávanie sa bude odrážať aj vo finančnom ohodnotení zamestnancov,
• cieľom nie je kvantita, ale kvalita vzdelávania sa,
• na určovaní cieľov, obsahu, prostriedkov a vyhodnocovaní efektívnosti ďalšieho vzdelávania sa aktívne zúčastňujú pedagogickí zamestnanci, ktorí si po dohode s vedením školy vyberajú z ponuky príslušné vzdelávacie aktivity.

Sústreďujeme sa na nasledujúce ciele:

• príprava pedagogických zamestnancov na výkon funkcií triedneho učiteľa, výchovného poradcu, vedúceho metodického orgánu, pozíciu uvádzajúceho učiteľa
• príprava pedagogického zamestnanca na činnosti nevyhnutné pre rozvoj školského systému, napr. tvorba ŠKVP, osnov, pedagogickej dokumentácie a pod.
• príprava pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie,
• motivovanie pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti, kompetencie efektívne vychovávať a vzdelávať,
• zdokonaľovanie osobnostných vlastností, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu,
• sprostredkovanie najnovších poznatkov, inovácií z metodiky vyučovania predmetov,
• príprava pedagogických zamestnancov na prácu s modernými materiálnymi prostriedkami, videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami.

Súčasťou vzdelávania aj  naďalej  účasť pedagógov na rôznych kurzoch, seminároch, prednáškach a pod., organizovaných spoločným školským úradom v rámci predmetových sekcií v okrese, ďalej metodickým centrom v Bratislave, vysokými školami, mimovládnymi organizáciami, inými inštitúciami, ktoré realizujú vzdelávacie aktivity pre pedagógov.

 

10. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci a zamestnanci cítili v škole príjemne, kladieme dôraz na upravené a estetické prostredie všetkých priestorov školy, hlavne učební a chodieb. Riadime sa myšlienkou, že žiak sa má vzdelávať a vychovávať v dôstojnom a estetickom pracovnom prostredí a takéto prostredie i vytvárame aj pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy. Prostredie sa skvalitnilo  rekonštrukciou  sociálnych zariadení. Súčasťou interiéru sú mnohé izbové rastliny, často originálne tematické nástenky, nástenky s informáciami pre žiakov i rodičov, priestory sú doplnené výtvarnými prácami žiakov. Prostredie tried a chodieb spĺňa náročné bezpečnostné, hygienické, estetické kritériá. Dôležitou súčasťou je aj celý areál školy s udržiavanou zeleňou slúžiaci na pohybové aktivity a v priaznivom počasí aj na relax žiakov počas prestávok a činnosť školského klubu detí.  Pre dosahovanie stanovených cieľov v životnom priestore školy je dôležitá celková atmosféra, klíma školy, ktorú budeme naďalej budovať ako priateľskú, partnerskú a kolegiálnu medzi žiakmi navzájom, žiakmi a pedagógmi. Aj v ďalšom období pôjde o rozširovanie vzájomných pozitívnych prístupov v komunikácii medzi všetkými jej účastníkmi. Základom vytváraných vzťahov bude porozumenie, akceptácia, empatia, tolerancia, potláčanie autoritatívnosti a imperatívnosti, ktoré protirečia humanistickej výchove a potláčajú osobnosť žiaka. Vytvoríme priestor pre uplatňovanie takých štýlov práce, ktoré pozitívne ovplyvňujú učenie sa žiakov, ich vzdelávacie výsledky, sociálne prostredie triedy a celej školy.

 

11. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

K realizácii školského vzdelávacieho programu je nevyhnutné vytvárať bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky vo všetkých priestoroch na vyučovanie a ďalšie aktivity nielen v budove, ale aj v celom areáli školy. Všetky pravidlá bezpečného správania sa žiakov sú súčasťou  školského poriadku, s ktorým sa žiaci každoročne dvakrát a podľa potreby aj oboznamujú prostredníctvom triednych učiteľov. Školský  poriadok je dostupný aj pre rodičov na webovej stránke školy. Po oboznámení sa žiaka s bezpečným správaním sa v škole a s pravidlami správania sa uskutoční  prvý vyučovací deň  písomný záznam do triednych kníh a  žiackych knižiek. Na prvých vyučovacích hodinách v počítačovej učebni, na hodinách telesnej výchovy  i v ostatných častiach areálu školy sú žiaci taktiež oboznámení s pravidlami bezpečného správania sa. V škole sú vypracované všetky potrebné dokumenty v oblasti BOZP a protipožiarnej ochrany. Realizujú sa pravidelné školenia zamestnancov, ktoré vykonávajú bezpečnostní a požiarni technici. Vykonávajú sa kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia, pravidelné revízie (napr. hasiace prístroje, elektroinštalácia, bleskozvody, komín, plynové kotle atď.), zistené nedostatky sa odstraňujú v stanovených termínoch.  Pri akciách a podujatiach mimo priestorov školy (napr. výlety, exkurzie, školy v prírode, lyžiarsky a plavecký kurz) sú žiaci oboznámení s pravidlami bezpečného správania na týchto podujatiach, o čom urobia písomný záznam zodpovední zamestnanci do príslušných tlačív alebo záznamov.  Školský poriadok obsahuje aj pravidlá v rámci prevencie protidrogovej závislosti, šikany, trestnej činnosti s vymedzením výchovných opatrení v prípade porušenia pravidiel. BOZP a ďalšie spomenuté oblasti sú súčasťou vyučovacích predmetov. Povinnou súčasťou vyučovania je aj učivo Ochrana života a zdravia, ktorého jednou zložkou je  bezpečnosť pri práci. V škole sa zabezpečujú aj potrebné hygienické podmienky vo všetkých priestoroch, uskutočňujú sa pravidelné kontroly Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch,  bol schválený nový prevádzkový poriadok školy. Žiaci sú priebežne vedení k dodržiavaniu hygienických pravidiel, k čomu im aj v spolupráci s rodičmi vytvárame potrebné podmienky. Dodržiavanie hygienických zásad priebežne kontrolujú pedagogickí zamestnanci, hlavne triedni učitelia, vedenie školy a príslušní nepedagogickí zamestnanci. Téma hygieny je súčasťou viacerých vyučovacích predmetov, s pravidlami hygieny v škole oboznamujú žiakov hlavne triedni učitelia a vychovávateľka. Pracovný režim žiakov a učiteľov je daný rozvrhom školy, školským, pracovným a organizačným poriadkom. Rozvrh hodín sa v maximálnej možnej miere snažíme zostavovať v zmysle dodržiavania psychohygienických zásad. Prestávky slúžia na oddych žiakov, malé prestávky majú dĺžku desať minút a veľká prestávka je pätnásťminútová. Vstup do školy je bezbariérový. Priestory zodpovedajú platným normám – čistota, vetranie, hlučnosť, svetlo, teplo – ktoré sa nastavuje termoregulačným ventilom.  Únikové priestory sú označené, hasiace prístroje sú nainštalované v zmysle platných noriem. Potrebnú pozornosť venujeme prípadným školským i pracovným úrazom. Žiaci i zamestnanci sú poučení ako postupovať v prípade úrazu a škola zabezpečuje prvú pomoc, resp. lekárske ošetrenie. Niektorí zamestnanci boli preškolení v poskytovaní prvej pomoci.

Požiadavky na zabezpečenie bezpečnej prevádzky elektrických, plynových, športových a iných technických zariadení školy.

Vedenie školy zabezpečí podľa platných vyhlášok :

- revízie športového náradia,

- revízie elektrického zariadenia,

- revízie elektrospotrebičov,

- revízie bleskozvodov,

- revízie plynového zariadenia v školskej kuchyni,

- revízie plynových a tlakových zariadení v kotolni,

- odborné skúšky plynových a tlakových zariadení v kotolni, revízie komínov,

- revízie vnútorných a vonkajších hydrantov.

Podľa výsledkov revízií bude zabezpečovať bezpečnú prevádzku, opravy a výmeny týchto prístrojov a zariadení.

 

II. Charakteristika inovovaného školského vzdelávacieho programu

 

1.       Pedagogický princíp školy ( vlastné ciele výchovy a vzdelávania )

Naším cieľom je:

• získavať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí, využívania informačno – komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, matematickej gramotnosti, kompetencie v oblasti prírodných vied, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne, občianske a kultúrne kompetencie,
• umožniť žiakom získať kvalitné, teoretické, ale v praxi využiteľné poznatky, schopnosti, zručnosti, a tak ho pripraviť na úspešné pokračovanie ďalšieho vzdelávania a získané zručnosti využívať aj v ďalšom živote resp. práci,
• podporovať talentovaných a  nadaných žiakov  v rôznych oblastiach,
• dosiahnuť, aby poznatky,  ktoré si žiaci  osvoja,  neboli  encyklopedickým súhrnom vedomostí, ale spojením získaných vedomostí a zručností,
• rozvíjať osobnosť žiaka takým spôsobom, aby bol schopný samostatne myslieť, komunikovať s ostatnými, rozvíjať svoje schopnosti a nadanie, slobodne sa rozhodovať, prejavovať sa ako demokratický občan v súlade so všeobecne platnými morálnymi zásadami,
• rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, aby boli flexibilní, tvoriví, vedeli vyhľadávať, spracovávať a prezentovať získané informácie a svoju prácu prostredníctvom triednych, prípadne celoškolských projektov, viesť ich k pozorovaniu, objavovaniu, projektovaniu,
• používať efektívne metódy výučby vedúce k tímovej práci, spolupráci, vzájomnému rešpektu a pomoci,
• umožniť žiakom skúmanie ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť a tvorivosť,
• podporovať žiakov pri spoznávaní vlastných schopností, rozvojových možností a osvojiť si spôsobilosť učiť sa učiť,
• viesť žiakov k aktívnemu riešeniu problémov,
• podporovať žiakov v citlivosti k spolužiakom, učiteľom, rodičom a ostatným ľuďom a zároveň aj k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,
• naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a zároveň aj plniť si svoje povinnosti,
• naučiť žiakov vážiť si svoje zdravie, niesť zaň zodpovednosť, chrániť ho a upevňovať,
• tvoriť a rozvíjať v žiakoch jasné povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva
• rozvinúť v žiakoch záujem o potrebu učiť sa aj mimo školy,
• vytvárať partnerské prostredie pre všetkých účastníkov procesu,
• viesť žiakov k plánovaniu úloh, postupov, činností, k systematickej a vytrvalej práci, k schopnosti rozlišovať mieru dôležitosti a naliehavosti úloh pri riešení problémov,
• viesť žiakov k sebahodnoteniu a objektívnemu hodnoteniu iných,
• neposudzovať efektívnosť vzdelávania podľa chýb a pripravenosti na skúšky, ale podľa rozvoja schopnosti žiaka riešiť problémy a podľa celkového posunu žiaka nielen v kvalite vedomostí a zručností, ale aj komplexného posunu jeho osobnosti,
• neučiť všetkých všetko, rovnaké výsledky nemožno dosahovať u všetkých žiakov za rovnakú dobu,
• viesť žiakov k bežnému využívaniu informačných a komunikačných technológií tak, aby boli schopní vyhľadávať, triediť, posudzovať a využívať získané informácie,
• umožniť žiakom získať počítačovú gramotnosť a schopnosť používať počítač pri učení sa a neskôr v práci či bežnom živote,
• viesť žiakov k aktívnemu používaniu anglického jazyka a dosiahnuť príslušné jazykové úrovne podľa individuálnych predpokladov a schopností žiaka,
• rozvíjať kľúčové kompetencie a získavať potrebné vedomosti a zručnosti pomocou prierezových tém, ktoré budú začlenené do jednotlivých vyučovacích predmetov, alebo sa budú vyučovať ako samostatné predmety, napr. dopravná výchova,
• vytvárať podmienky pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, žiakov integrovaných, žiakov s poruchami učenia a správania a to v úzkej odbornej spolupráci so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a v intenzívnejšej spolupráci s rodičmi,
• formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie,
• vytvárať dobré tímy v triede, odstraňovať prípadné negatívne javy spolunažívania, rasizmu, xenofóbie,
• viesť žiakov k spoznávaniu svojich silných a slabých stránok,
• realizovať aktivity na prevenciu sociálno – patologických javov,
• naučiť žiakov základom slušného správania sa a komunikácie v spoločenskom i úradnom styku, naučiť ich správne a slušne komunikovať s dospelými i rovesníkmi (napr. v škole, na verejnosti, na kultúrnych podujatiach a pod.),
• získavať kompetencie v oblasti dopravnej výchovy aj prostredníctvom povinne voliteľného predmetu,
• viesť žiakov k získavaniu praktických zručnosti   v oblasti finančnej gramotnosti v niektorých vyučovacích predmetoch,
• umožniť žiakom prvého ročníka bezproblémovú adaptáciu na základnú školu, rozvíjať v nich pozitívny vzťah k škole a školským povinnostiam
• pripravovať žiakov primárneho vzdelávania na dosiahnutie čo najlepších výsledkov v Testovaní 5.

 

2.       Zameranie školy

Škola je vidiecka, neplnoorganizovaná,  využíva potenciál rodinného prostredia v škole na získavanie a rozvíjanie vedomostí a zručností v oblasti informačno-komunikačných technológii .  Vytvorili sme podmienky, aby naši žiaci získavali základné vedomosti a zručnosti v jazykovej oblasti už od prvého ročníka ZŠ a dokázali sme zabezpečiť výučbu pre všetkých záujemcov.  Aj naďalej sa budeme zameriavať na skutočnosť, že každý náš žiak je jedinečná ľudská bytosť, je jedinečná osobnosť,  a preto bude naším zameraním vytváranie rovnakých možností pre rozvoj osobnosti každého žiaka s prihliadnutím na jeho schopnosti. Zameriavame sa na spoznávanie životného prostredia na rozvoj schopnosti získavať informácie  o prírode  pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych  informačných zdrojoch, k  rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením  prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne, opisovaniu, porovnávaniu a k triedeniu informácií získaných pozorovaním. Chceme zabezpečiť  rozvoj schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné  experimenty, nazerať na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu. Uvedomiť si potrebu prírodu chrániť a aktívne sa zapájať do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. Poznať fungovanie ľudského tela, rešpektovanie  vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

Špecifické ciele  školy:

• Vytvoriť stabilný pedagogický zbor, v ktorom bude prevládať dôvera, pocit bezpečnosti, poriadku a maximálneho pracovného úsilia, kde sa učitelia podieľajú na rozhodovaní a majú pocit zodpovednosti za školu ako celok.
• Dosiahnuť užívateľskú úroveň práce s počítačom a základnú digitálnu gramotnosť prostredníctvom práce s edukačnými programami, tvorbou a riešením multimediálnych listov, rozvojom komunikačných schopností prostredníctvom projektového a tematického vyučovania.
• Vytvoriť podnetné a tvorivé školské prostredie, ktoré stimuluje najschopnejších žiakov, povzbudzuje menej nadaných, chráni a podporuje žiakov slabších a zaisťuje, aby sa každé dieťa optimálne rozvíjalo v súlade s vlastnými predpokladmi pre vzdelávanie.
• Zmeniť štýl vyučovania, viesť žiakov k akcii – robiť všetko pre to, aby boli v činnostnej, nie v pasívnej pozícii.
• Zamerať pozornosť na aktívne osvojovanie učiva.
• Pomáhať rozvíjaniu samoštúdia žiakov využitím školskej knižnice a internetovej učebne.
• Rozvíjať čitateľskú gramotnosť – pochopiť zmysel čítaného textu, vedieť pracovať s údajmi, tabuľkami, grafmi.
• Klasické skúšanie nahradiť prezentovaním poznatkov.
• Stanoviť kritériá hodnotenia v jednotlivých predmetoch a oboznámiť s nimi žiakov vopred.
• Organizovať celoškolské podujatia, súťaže, besedy, výstavy, exkurzie, vychádzky, výlety, kultúrne podujatia pre žiakov na zvýšenie kvality života a formovanie medziľudských vzťahov  v žiackych kolektívoch.
• Posilňovať zdravý životný štýl, realizovať zdravé stravovacie návyky, rozvíjať telesnú zdatnosť, silu, vytrvalosť, pevnú vôľu, zručnosť v športoch.
• Rozvíjať spoluprácu školy s rodinou, zintenzívniť informačné zdroje školy – web stránka, informačné listy pre rodičov, osobný kontakt triedneho učiteľa a rodiča.
• Organizovať deň otvorených dverí s programom pre rodičov a s možnosťou zúčastniť sa na vyučovaní v triede.
• Pomáhať žiakom uvedomovať si svoje schopnosti, zručnosti a viesť ich k zodpovednosti.
• Podporovať nadanie a špeciálne sociálne schopnosti detí.
• Prehlbovať a rozvíjať estetický vkus a cit žiakov, potrebu žiť v kultúrnom prostredí.
• Uplatňovať  demokratický prístup a výchovu k morálnemu správaniu sa nielen žiakov, ale i učiteľov.
• Uplatňovať diferencovaný prístup s cieľom všestranného rozvoja osobnosti žiaka schopného zodpovedne sa rozhodovať, žiť podľa všeobecne uznávaných životných a morálnych hodnôt a občianskych princípov, vyznávať mravné hodnoty a úctu k životu.
• Uplatňovať individuálny prístup, aby každé dieťa mohlo v škole zažiť úspech. Venovať sa žiakom nadaným, zapájať ich do projektov, súťaží a olympiád, ale rovnakú pozornosť venovať žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aj žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Využívať metódu CLIL

 

3.       Stupeň vzdelania

V škole poskytujeme nasledovné stupne vzdelania  :

• •   ISCED0 predprimárne vzdelanie
  •   ISCED 1 primárne  vzdelanie

Úspešní absolventi získajú v rámci   primárneho vzdelávania vo štvrtom ročníku primárne vzdelanie Rozhodujúce je, že žiak zvládol učivo predpísané školským vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, v doložke ktorého je uvedené „Žiak získal primárne vzdelanie.“ Absolventi primárneho vzdelávania majú vytvorený základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie. Primárne vzdelávanie zabezpečuje plynulý prechod z predprimárneho vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie. Vyučujúci podnecujú zvedavosť detí a vychádzajú z ich osobného poznania, osobných skúseností. Žiaci postupujú od známeho k neznámemu, pričom získavajú nové skúsenosti, ktoré súvisia nielen so životom žiaka, ale aj s jeho sociálnym, kultúrnym, prírodným prostredím. Dôležité je, že žiak môže získavať nové skúsenosti a zážitky prostredníctvom rôznych aktivít, prostredníctvom hry a učenia sa v skupine rovesníkov. Žiaci si rozvíjajú potrebu vyjadrovania sa prostredníctvom slov, piesní, obrazov, pohybov, čím sa tvorí dôležitý základ ich gramotnosti. Vzdelávanie a výchova žiakov sa uskutočňuje v priateľskej, ústretovej, niekedy až v rodinnej klíme, ktorá podporuje v žiakoch spontánne a tvorivé poznávanie, konanie, hodnotenie i dorozumievanie, čím sa rozvíja ich osobnosť. Primárne  vzdelávanie si vyžaduje podnetné a tvorivé školské prostredie, ktoré na jednej strane stimuluje lepších žiakov a na strane druhej podporuje a podnecuje slabších žiakov. Výučba sa teda prispôsobuje individuálnym potrebám žiakov, aby sa tak žiak rozvíjal v súlade s vlastnými predpokladmi na vzdelávanie. Zároveň sa vytvárajú aj optimálne podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP. Hodnotenie výkonov žiakov je postavené na plnení konkrétnych úloh a na posudzovaní individuálnych zmien žiaka. Žiakom sa poskytuje možnosť zažívať úspech, ale aj učiť sa z chýb. Žiaci získavajú také schopnosti, ktoré im umožnia pokračovať v štúdiu, pripravovať sa na profesiu, ďalej sa vzdelávať a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Primárne vzdelávanie pomáha žiakom utvárať a rozvíjať kľúčové kompetencie. Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v praxi. Môžu sa naďalej rozvíjať, a tak sa stávajú základom celoživotného učenia sa a flexibility v praktickom živote. Cieľom  primárneho vzdelávania je poskytnúť žiakom rôzne možnosti skúmania ich prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a bádateľské zručnosti. V žiakoch chceme rozvíjať aj spôsobilosť spoznávať svoje vlastné schopnosti, možnosti vlastného rozvoja, spôsobilosť učiť sa učiť a spoznávať seba samého. Aj v primárnom vzdelávaní chceme rozvíjať v žiakoch  schopnosť vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom a ostatnému kultúrnemu okoliu. Ďalším cieľom je viesť žiakov 1.-4. ročníka k tolerancii a akceptovaniu iných ľudí, ich duchovných a kultúrnych hodnôt. Dôležité je, aby sa žiaci učili nielen uplatňovať svoje práva, ale zároveň plniť aj svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, chrániť ho a upevňovať.  Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie na úrovni, ktorá je pre nich individuálne dosiahnuteľná. 

 

4.       Profil absolventa (ISCED 1)

Absolvent primárneho vzdelávania má potrebné vedomosti a zručnosti a správne ich využíva pri realizácii úloh. Je pripravený pokračovať v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Získa  primárne  vzdelanie.

Ďalej:

• získa kompetencie v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí, číta s porozumením, orientuje sa v texte, vyhľadáva a triedi informácie, využíva informačno-komunikačné technológie,
• získa kompetencie matematickej gramotnosti a v oblasti prírodných vied,
• získa sociálne, občianske a kultúrne kompetencie, dodržuje pravidlá školského poriadku, snaží sa zodpovedať za svoje správanie v škole i mimo budovy,
• identifikuje a analyzuje problémy a navrhuje ich riešenie,  hľadá rôzne riešenia   a vyhľadáva tie najsprávnejšie,
• vie sa učiť, vzdelávať sa, pracuje samostatne aj v skupinách, preberá na seba zodpovednosť,
• vie vyhľadať, hodnotiť, spracovať, využívať a prezentovať informácie získané z rôznych informačných zdrojov,
• vie tvoriť projekty a prezentovať ich,
• vie prezentovať svoje názory a schopnosti pred spolužiakmi, verejnosťou, obhajovať svoje stanoviská, 
• komunikuje v štátnom t.j. v slovenskom jazyku a na príslušnej jazykovej úrovni aj v anglickom a nemeckom jazyku,
• je úctivý k svojim rodičom a k ostatným osobám,
• váži si kultúrne a národné hodnoty, tradície štátu, ktorého je občanom, štátny jazyk, materinský jazyk a svoju vlastnú kultúru,
• pozná ľudské práva, práva dieťaťa a základné ľudské slobody a rešpektuje ich,
• je znášanlivý, rešpektuje rovnoprávnosť ľudí, priateľstvo medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami,
• kontroluje a reguluje svoje správanie, stará sa o svoje zdravie a chráni si ho,
• chráni životné prostredie,
• rešpektuje všeľudské etické hodnoty,
• svojím vystupovaním robí dobré meno škole,
• pozná a dodržiava pravidlá bezpečného správania sa v školskom a inom prostredí, pozná a dodržiava hygienické zásady,
• je schopný zúčastňovať sa rôznych súťaží a reprezentovať seba i svoju školu,
• ovláda pravidlá slušného správania sa a správa sa podľa nich,
• vie sa všestranne umelecky vyjadriť primerane k svojim schopnostiam resp. talentu,
• je pohybovo aktívny, zručný, a to podľa svojich fyzických schopností, ovláda pravidlá fair play a koná podľa nich,
• preferuje zdravý životný štýl, pozná nebezpečenstvo všetkých návykových látok a ich vplyvov,
• pozná svoju obec, jej históriu, pamiatky, jej faunu a flóru, pozná aj blízke okolie .

Absolvent má osvojené kľúčové kompetencie primárneho vzdelávania v zmysle štátneho vzdelávacieho programu. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania. Za kľúčové kompetencie považujeme komunikačné kompetencie, matematickú gramotnosť, gramotnosť v oblasti  prírodných vied, digitálnu gramotnosť, spôsobilosť učiť sa, spôsobilosť riešiť problémy ako aj osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.  Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania,
• dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
• uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
• pozná pravidlá spoločenského správania sa a uplatňuje ich v školskom a mimoškolskom živote,
• rozumie rôznym typom  textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
•  na základnej úrovni využíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie,
• rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,
• v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,

kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať základ matematického a prírodovedného myslenia

• používa základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely),
• je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,

kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií

• vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
• ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
• dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
• dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
• vie používať rôzne vyučovacie programy,
• získal základy algoritmického myslenia,
• chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
• vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT,

kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa

• má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
• uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov,
• vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
• uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,

kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

• vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
• pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
• pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,

osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

• má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
• uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
• dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
• uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,
• dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
• uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
• pozná základné pravidlá cestnej premávky, je pripravený na samostatný pohyb v cestnej premávke ako chodec alebo cyklista
• má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
• dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci,
• uvedomuje si význam sociálno-emočnej klímy v triede a svojím konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

• dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
• dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
• uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
• cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
• rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a  postoj,
• ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
• pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
• správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
• má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

 

 

5.       Vzdelávacie stratégie

Vo výchovno–vzdelávacom procese využijeme rôzne metódy a formy práce, ktoré budú prostriedkom motivácie a usmernenia žiakov na vyučovaní. Budú záležať od stanovených cieľov a predstavovať cestu, spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť a zároveň rozvíjať aktivitu, tvorivosť, zručnosť a učenie sa žiaka. Smerovať budú k vytváraniu alebo k ďalšiemu rozvoju kľúčových kompetencií. Používať budeme aj problémové, skupinové, blokové, tematické, kooperatívne vyučovanie, brainstorming, samostatné aj tímové projekty, samostatnú prácu žiakov, referáty, prezentáciu a obhajobu výstupov, diskusie, praktické vyučovanie, pokusy, názorné vyučovanie s didaktickou technikou, využívanie IKT vo vyučovaní, súťaže, besedy, prednášky, konferencie, exkurzie, výchovné koncerty, divadelné a filmové predstavenia, návštevy výstav a múzeí, tvorivé dielne, výlety, školy v prírode, plavecké kurzy, zapájanie sa a organizáciu charitatívnych podujatí a zbierok, prípravu kultúrnych akadémií, vyučovanie v knižnici, v múzeu, v učebni v prírode, prácu s encyklopédiami, slovníkmi, internetom, časopismi, skutočnými predmetmi, náčrtmi, diagramami, obrazmi, mapami, dennou tlačou, tvorbu modelových situácii, dialóg, dramatizáciu, vlastnú tvorbu, improvizáciu, športové aktivity a iné. Pedagogické stratégie budú súčasťou učebných osnov jednotlivých predmetov.  Vo výchovno-vzdelávacom procese budeme žiakov aktívne zapájať do vyučovania, využívať ich predchádzajúce vedomosti, budeme sa vyhýbať dlhým výkladom, žiakov budeme viesť k samostatnej práci, samostatnému objavovaniu nových poznatkov, budeme sa snažiť, aby žiaci vykonali na vyučovaní čo najviac činností sami, čím získajú pocit z úspechu pri vlastnej práci. Ďalej budeme využívať skúsenosti žiakov zo života, budeme sa  snažiť, aby poznatky a skúsenosti získané v jednom predmete vedeli využiť aj v iných vyučovacích predmetoch, aby vedeli využiť teoretické poznatky v praxi. Vo vyučovacom procese budeme zdôrazňovať aj výchovný charakter vzdelávania. Budeme sa snažiť o všestranný rozvoj žiaka a pri tom uplatňovať v maximálnej miere individuálny prístup k žiakom. Výchovou a vzdelávaním žiakov v 1.- 4. ročníku chceme dosiahnuť, aby absolventi primárneho vzdelávania mali potrebné vedomosti a zručnosti, aby ich vedeli správne použiť, aby si rozvíjali svoje kľúčové spôsobilosti podľa svojich schopností.

 

6.       Zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami

Škola je otvorená všetkým žiakom. Pokiaľ sa v škole zistia problémy v učení či v správaní žiaka, odporučí sa žiakovi vyšetrenie, ktoré sa uskutoční len so súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Odborný pracovník odporučí väčšinou úpravy  učebného plánu, odporučí metódy a formy práce, niektoré úľavy, resp. odporučí žiaka integrovať. Optimálne podmienky sa vytvárajú v úzkej spolupráci so zákonným zástupcom žiaka, špeciálnym pedagógom, jednotlivými vyučujúcimi a vedením školy. Výchova žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v triedach s ostatnými žiakmi školy. Ak je to potrebné, takýto žiak je vzdelávaný podľa individuálneho  vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva. Zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, ktorý má diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania.

Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba - je požiadavka na úpravu metód a prístupov vo vzdelávaní, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania. Uplatnenie týchto metód a prístupov je nevyhnutné pre rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka, dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Školská integrácia (začlenenie) - je výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi školy, ak je to potrebné, takýto žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Zákonný zástupca má právo sa s týmto programom oboznámiť.

Žiak so zdravotným znevýhodnením - je len taký žiak, ktorému poradenské zariadenie po diagnostických vyšetreniach vydalo písomné vyjadrenie k školskému začleneniu. Je súčasťou formulára Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy.

Žiak so zdravotným postihnutím - je žiak s mentálnym, zrakovým, sluchovým, telesným postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom, či viacnásobným postihnutím.

Žiak chorý alebo zdravotne oslabený – je žiak s ochorením dlhodobého charakteru.

Žiak s vývinovými poruchami - je žiak s poruchami aktivity a pozornosti, žiak s vývinovou poruchou učenia .

Žiak s nadaním – je žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, oblasti umenia alebo športu, alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelania sa jeho nadanie cielene rozvíja.

Do kategórie žiakov so ŠVVP patrí:

1. žiak so zdravotným znevýhodnením:

a) žiak so zdravotným postihnutím

b) žiak chorý alebo zdravotne oslabený

c) žiak s vývinovými poruchami

d) žiak s poruchou správania

2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia

3. žiak s nadaním.

Legislatíva a niektoré metodické materiály a iné predpisy pre žiakov so ŠVVP  :

• Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími (ŠVVP) a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v špeciálnych triedach ZŠ , Štátna školská inšpekcia, Bratislava 2010
• Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike, ISCED 1  Primárne vzdelávanie, ŠPÚ, Bratislava, 2008, 2011
• Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy v Slovenskej republike, ISCED 2– Nižšie sekundárne vzdelávanie, ŠPÚ, Bratislava, 2008, 2011
• Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2011/12, Bratislava 2011 a Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2012 /2013, Bratislava 2012
• Školský zákon č. 245/ 2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Vyhláška MŠ SR č 320/2008  Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011
• Vyhláška MŠ SR č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
• Vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách.
• Vyhláška MŠ SR č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie
• Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č.:2011-

3121/12824:4-921 z 1.5.2011 s prílohou č. 2: Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole

• Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do materskej školy, do základnej školy a do strednej školy,
• Pokyny na vyplnenie formulára Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP schváleného MŠ SR pod číslom CD-2008-17271/37405-1:914 dňa 24. októbra 2008 s platnosťou od januára 2009
• Metodicko-informatívny materiál Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole č.CD-2004-12004/23602-1: 095

Žiaci s vývinovými poruchami (poruchami učenia, aktivity a pozornosti) :

Pre žiakov s vývinovými poruchami učenia je charakteristické, že podávané výkony nezodpovedajú ich rozumovej úrovni. Najčastejšie sa vyskytujú poruchy:

• dyslexia - neschopnosť naučiť sa čítať pomocou bežných vyučovacích metód, IQ v norme a primerané sociokultúrne podmienky,
• dysgrafia - neschopnosť naučiť sa písať pomocou bežných vyučovacích metód, IQ v norme a primerané sociokultúrne podmienky,
• dysortografia - neschopnosť osvojiť si pravopis pomocou bežných vyučovacích metód, IQ v norme a primerané sociokultúrne podmienky,
• dyskalkúlia - neschopnosť osvojiť si matematické úkony pomocou bežných vyučovacích metód, IQ v norme a primerané sociokultúrne schopnosti.

Vývinové poruchy učenia bývajú niekedy sprevádzané hyperaktivitou, prípadne nesústredenosťou, impulzívnymi konaním. Väčšinou sa nejedná o jeden druh poruchy, symptómy sa vzájomne prelínajú a v priebehu trvania vykazujú rôznu intenzitu. Svojím obsahom sa vzdelávací proces u žiakov s VPU (vývinové poruchy učenia) zásadne neodlišujú od vzdelávania ostatných žiakov. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa využívajú efektívne stratégie učenia, ktoré odporúča po pedagogicko-špeciálnom vyšetrení špeciálny pedagóg. Učiteľ konzultuje rozsah učiva a pracovné postupy vo výchovno-vzdelávacom procese so špeciálnym pedagógom. Nové učivo sa usporiada po krokoch a dodržiava sa postupnosť od jednoduchého k zložitejšiemu. Učiteľ si priebežne overuje, či žiak porozumel učivu a pracuje s odporučenými pomôckami a názorným materiálom. Pri skúšaní a overovaní vedomostí pedagógovia uprednostňujú tú formu, ktorú odporúča poradenské zariadenie.

Žiaci s poruchami aktivity a pozornosti

Sú to  prevažne žiaci  s hyperaktivitou, ktorí sa ťažšie prispôsobujú a adaptujú na školské prostredie a školský poriadok. Sú impulzívni a ľahko unaviteľní, nie sú schopní dodržiavať režim školy a nemôžu sa vzdelávať v triedach s veľkým počtom žiakov s použitím bežných metód. Príčinou môže byť nervové a psychické ochorenia. Je potrebné žiaka viesť k zodpovednosti pri plnení povinností, k spolupráci v skupine, k tolerancii a predovšetkým ku zvládnutiu elementárnych noriem správania.

Vo výchovno-vzdelávacom procese je dôležité dodržiavať niektoré vhodné postupy:

• uplatňovať pokojný  prístup k žiakovi,
• snažiť  sa spoločne so žiakom vytvoriť hranice a určiť režim,
• dodržiavať pravidelnosť v režime, dopredu žiaka upozorniť   na zmeny,
• uplatňovať dôslednú kontrolu, realizovať so žiakom nácvik sebakontroly,
• dbať  na jednotný prístup všetkých pedagógov a rodičov žiaka,
• uplatňovať kooperáciu viacerých odborníkov: psychológ, špeciálny pedagóg, výchovný poradca, učiteľ,
• usmerňovať  aktivity žiaka: pohybové uvoľnenie, umožnenie odpočinku, vyhľadanie špeciálneho pedagóga v stave napätia,
• využívať  podnety  primerane k  možnostiam a schopnostiam žiaka, učiť žiaka, ako sa dá situácia riešiť,
• oceňovať  požadované správanie žiaka, jeho negatívnemu správaniu nevenovať  zbytočne veľa pozornosti.

Charakteristika výchovy a vzdelávania žiakov so ŠVVP, ktorí sú evidovaní ako integrovaní. Žiaci so ŠVVP, ktorí sú evidovaní ako integrovaní, sú vzdelávaní na základe odborných vyšetrení a odporučení poradenských zariadení, žiadostí zákonných zástupcov, podľa individuálnych vzdelávacích programov (ďalej IVP). Tieto sú vypracované v súlade so ŠKVP a vychádzajú zo špecifických vzdelávacích potrieb žiakov jednotlivých znevýhodnení. Upravujú obsah, formy a podmienky ich vzdelávania. Na vypracovaní IVP sa podieľajú:  špeciálni pedagógovia, vyučujúci príslušných predmetov, triedni učitelia, zástupcovia poradenských zariadení a výchovný poradca. IVP schvaľuje riaditeľ školy. Podľa neho sa s dieťaťom v priebehu školského roka pracuje a venuje sa mu i individuálna špeciálno – pedagogická starostlivosť. Podmienkou školskej  integrácie žiaka  je špeciálnopedagogická, v prípade potreby aj psychologická diagnostika vykonaná v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, odborná lekárska správa a písomná žiadosť rodiča alebo zákonného zástupcu. O prijatí žiaka so ŠVVP rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Asistent učiteľa pracuje v triede, ktorú navštevuje žiak alebo viac žiakov so ŠVVP, ak si to vyžaduje výchova a vzdelávanie príslušného žiaka v závislosti od závažnosti jeho postihnutia. Pri klasifikácii žiakov so zdravotným znevýhodnením sa prihliada na vývinovú poruchu alebo zdravotné postihnutie a hodnotíme ho s toleranciou podľa daných metodických pokynov.

Pri hodnotení žiakov so ŠVVP sa používa Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy č. 2011-3121/12824:4-921 z 1.5.2011 s prílohou č. 2: Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole. Žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia(ďalej SZP) má škola možnosť poskytnúť individuálny prístup pedagóga, pričom spolupracuje so psychológom a s rodičmi.  Výchova a vzdelávanie žiakov so SZP nie je klasickou integráciou. Žiaci so SZP majú mať vytvorené podmienky na výchovu a vzdelávanie ako v špecializovanej triede. Prioritným dôvodom vytvárania individuálnych podmienok v ich výchove a vzdelávaní  sú edukačné potreby, nie ekonomické. Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so SZP sa vytvárajú individuálne podmienky:

1.       vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu,
2.       úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
3.       úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje,
4.      využitie špecifických metód výchovy a vzdelávania.    

 

Žiakom zo SZP sa považuje dieťa, ak spĺňa aspoň tri z nasledujúcich kritérií:

1.       pochádza z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima,
2.       aspoň jeden z rodičov alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie,
3.       najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné, alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie,
4.      neštandardná bytové a hygienické podmienky rodiny,
5.       vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým hovorí dieťa v domácom prostredí.

Žiaci v hraničnom pásme  mentálnej retardácie nie sú žiakmi so ŠVVP.

 

7.       Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sa prelínajú vzdelávacími oblasťami. Odrážajú aktuálne problémy súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti základného učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov. Na úrovni primárneho vzdelávania zaviedol Štátny vzdelávací program nasledovné prierezové témy:

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

MEDIÁLNA VÝCHOVA

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

DOPRAVNÁ VÝCHOVA

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Sú začlenené do jednotlivých vyučovacích predmetov a vyznačené v osnovách.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií sú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa dostávajú do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrnu výchovu je prirodzené začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však  v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjame aj v prírodovedných predmetoch, či pri výučbe materinského a cudzích jazykov. Multikultúrna výchova je začlenená do nasledovných predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Mediálna výchova

Cieľom prierezovej témy je rozvinúť v žiakoch:

• schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi,
• spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
• schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií,
• schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. 

Mediálna výchova je začlenená do nasledovných predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobnostných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne študijný rozvoj podporujú. Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, užívania návykových látok). Téma sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Téma sa realizuje prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód. Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj  je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk, etická výchova, spoločenská výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Environmentálna výchova

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu. Ďalším cieľom je:

• rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu,
• rozvíjať spoluprácu v pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni,
• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu,
• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská,
• využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.

Prierezová téma environmentálna je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

V oblasti postojov a hodnôt nadobudne žiak schopnosť:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu,
• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu,
• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu,
• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy  alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. Ciele dopravnej výchovy v základnej škole  sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:

• pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
• formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
• osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
• naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
• zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
• zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
• pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke,
• uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

Dopravnú výchovu vyučujeme ako samostatný vyučovací predmet v prvom a druhom ročníku. Prierezová téma dopravná výchova  je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Ochrana života a zdravia

Ochrana človeka a zdravia (OŽZ) sa v škole  realizuje prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Snahou je pripraviť žiakov na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredia prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov  sa formuje vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je  poskytujeme  žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomáhame im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane.  Žiakov učíme   poskytovať pomoc iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvíjame v nich  morálne vlastnosti tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia, formujeme ich predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situácií.

Prierezová téma sa realizuje obsahom:

• riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana,
• zdravotná príprava,
• pohyb a pobyt v prírode.

Na realizáciu učiva OŽZ využívame  organizačnú formu  Didaktické hry, ktoré sa  v 1.-4. ročníku  konajú  v prírode jedenkrát v  roku v trvaní štyroch  hodín.  Prierezová téma ochrana života a zdravia je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Uvedenú prierezovú tému začleňujeme vo vyučovaní do viacerých predmetov, prostredníctvom ich obsahov, ale aj formou projektov, exkurzií a pod. Vhodnými sú najmä predmety výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, ale aj dejepis a geografia. V rámci školského vzdelávacieho programu je prierezová téma v piatom ročníku zaradená  do voliteľného vyučovacieho  predmetu regionálna výchova. Regionálna výchova je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, anglický jazyk, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli  komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy sú súčasťou viacerých predmetov. Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili  riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu overiť ju a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológii. Výsledkom vzdelávania je, že žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, využiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu. Prierezová téma tvorba projektu a prezentačné zručnosti je začlenená do nasledovných vyučovacích predmetov 1. – 4. ročníka:  matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, hudobná výchova, anglický jazyk, etická výchova. Presné zaradenie  prierezových tém  do obsahu vyučovania je vyznačené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov  v 1. – 4.  ročníku.

 

8.       Organizácia vyučovania

Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.  Základná škola s materskou školou zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom  vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie:

• primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre 1. stupeň základnej školy,
• predprimárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre MŠ.

Do triedy základnej školy možno začleniť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, výkonom práv takéhoto žiaka nemôžu byť obmedzené práva ostatných žiakov. Základná škola organizuje výlety, exkurzie, športový výcvik, školy v prírode a ďalšie aktivity. Vyučovanie sa začína o ôsmej hodine. Počet vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch a predmetoch ustanovujú učebné plány školského vzdelávacieho programu. Proces výchovy a vzdelávania sa uskutočňuje podľa rozvrhu hodín, ktorý je zverejnený v každej triede príslušného ročníka. Vyučovacia hodina trvá 45-minút. Malé prestávky sú 10-minútové, hlavná - veľká prestávka je po tretej vyučovacej hodine a trvá 15-minút. Žiaci sa  počas hlavnej prestávky zdržiavajú v určených priestoroch areálu školy, ak sú na to vytvorené priaznivé poveternostné podmienky. Obedňajšia prestávka pre žiakov prvého až štvrtého  ročníka sa začína najneskôr po piatej vyučovacej hodine v rozsahu 30-minút. Základná škola organizuje výlety, exkurzie, športový výcvik, školy v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka. V jednom informovanom súhlase môže zákonný zástupca žiaka vyjadriť súhlas s uskutočnením  viacerých aktivít. Pred uskutočnením každej aktivity poučí zodpovedný učiteľ žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia. Pre žiakov, ktorí  sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie. Pre žiakov prvého až štvrtého ročníka môže škola organizovať jeden jednodňový výlet. Plavecký výcvik sa organizuje v rozsahu piatich pracovných dní alebo dvadsiatich vyučovacích hodín.  Náklady spojené s rôznymi aktivitami hradí žiakovi jeho zákonný zástupca. Triedy možno deliť na skupiny. Počet skupín a počet žiakov v skupine sa určí podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Na vyučovaní predmetov náboženská alebo etická výchova tvorí skupinu najviac 20 žiakov, na vyučovaní predmetov anglický jazyk, informatická výchova, svet práce a technika je najvyšší počet žiakov 17. Najvyšší počet žiakov na vyučovaní telesnej a športovej výchovy je 25. Obdobie školského vyučovania sa začína 1. septembra a končí sa 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Člení sa na prvý a druhý polrok. Prvý polrok sa začína 1. septembra a končí sa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Druhý polrok sa začína 1. februára a končí 30. júna. Obdobie školských prázdnin tvoria jesenné prázdniny, vianočné prázdniny, polročné prázdniny, jarné prázdniny, veľkonočné prázdniny a letné prázdniny. Termíny školských prázdnin v príslušnom školskom roku určuje ministerstvo školstva v Sprievodcovi školským rokom.

 

Organizácia vyučovacích hodín :

1. hod. – 8. 00 – 8. 45 hod.

2. hod. – 8. 55 – 9. 40 hod.

 3. hod. – 9.50 – 10. 35 hod.

 4. hod. – 10. 50 – 11. 35 hod.

 5. hod. – 11. 45 – 12. 30 hod.

 6. hod. – 13. 00 – 13. 45 hod.

 Organizácia skrátených vyučovacích hodín :

 1. hod. – 8. 00 – 8. 30 hod.

 2. hod. – 8. 40 – 9. 10 hod.

 3. hod. – 9. 25 – 9. 55 hod.

 4. hod. – 10. 05 – 10. 35 hod.

 5. hod. – 10. 45 – 11. 15 hod.

 6. hod. – 11. 25 – 11. 55 hod.

Súčasťou školy je školský klub detí. Prevádzka ŠKD je od 7:00 do 8:00 a po vyučovaní   do 16. 30 hod.  Po ukončení vyučovania sa žiaci môžu zúčastňovať činnosti záujmových útvarov v rozsahu dve hodiny týždenne, 60 hodín ročne. Jedna hodina záujmového útvaru trvá 60 minút.

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriavame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

 3. Hodnotenie školy

1. Hodnotenie výchovno - vzdelávacích výsledkov žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho zákonným zástupcom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, ale aj kde sú jeho nedostatky a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je aj motivácia do ďalšej práce, usmernenie ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z platných metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov.           Hodnotiť sa budú ústne a písomné odpovede žiakov, testy, povinne predpísané písomné práce (kontrolné práce, školské úlohy, kontrolné diktáty, pravopisné previerky, laboratórne práce a pod.), prezentovanie vybraných tém, výsledky zo súťaží. Hodnotením sa bude zisťovať, či alebo na akej úrovni zvládol žiak vzdelávací výstup (výkonový štandard), ktorý je určený pri každej téme učebných osnov. Preto výstupové štandardy stanovujú, čo má žiak vedieť, urobiť, aké má mať postoje, hodnotovú orientáciu, pohybové a umelecké zručnosti a pod. a tieto výkony sú aj hodnotené. Hodnotenie sa bude realizovať priebežne po prebratí témy, po ukončení tematického celku, po ukončení viacerých tematických celkov (za štvrťrok, polrok, atď.), po ukončení výučby vo vyučovacom predmete. Žiak školy bude oboznámený s tým, čo a akým spôsobom bude hodnotené. Učiteľ v celkovom hodnotení berie do úvahy aj aktivitu žiaka na hodine, plnenie si povinností v rámci predmetu, zapájanie sa do dobrovoľných aktivít. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia  správania. V rámci hodnotenia uplatníme aj sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie žiakov. Vyučujúci si v rámci metodických orgánov spracujú v jednotlivých predmetoch a ročníkoch hodnotiace portfólio, ktoré bude obsahovať povinné práce a voliteľné práce vychádzajúce z obsahu vzdelávania v danom ročníku. Pri hodnotení bude učiteľ posudzovať žiaka aj vo vzťahu k nemu samotnému, hodnotiť podaný výkon vo vzťahu k jeho potenciálnym možnostiam a k jeho schopnostiam. Hodnotenie a klasifikácia  sa bude vykonávať v súlade s § 18 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky  č.320/2008 o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011.

• Hodnotenie a klasifikácia žiaka sa uskutočňuje ako priebežné hodnotenie a celkové hodnotenie.
• Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje na vyučovacích hodinách z jednotlivých predmetov.
• Celkové hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka, vyjadruje výsledky klasifikácie a slovného hodnotenia v jednotlivých vyučovacích predmetoch.
• Stupne celkového hodnotenia sa uvádzajú na vysvedčení.
• Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň školy získa žiak primárne vzdelanie. Na vysvedčení sa do doložky uvedie : „ Žiak získal primárne vzdelanie “.
• Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete podľa školského vzdelávacieho programu neklasifikovaný, sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa slovo

a) absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval vyučovacieho procesu daného predmetu      alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

b) neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa vyučovacieho procesu ospravedlnene nezúčastňoval,

c) neprospel, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa.

• Celkové hodnotenie a klasifikácia žiaka sa prerokuje a odsúhlasí v pedagogickej rade školy.
• Na informovanie zákonného zástupcu žiaka o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka .

 

1.1.Zásady pre hodnotenie výkonu žiaka:

a) individuálny prístup v hodnotení – hodnotenie žiaka sa má uskutočniť podľa jeho možností a schopností, v porovnávaní so sebou samým v čase,

b) komplexnosť hodnotenia – hodnotenie má obsahovať všetky stránky rozvoja osobnosti žiaka,

c) pozitívna orientácia hodnotenia – vychádza z presvedčenia, že každý človek môže byť v niečom úspešný (očakáva úspech - pozitívna motivácia k činnosti). Má vychádzať z toho, čo žiak vie (z kladov a predností) a až potom poukázať na nedostatky. Závisí od schopnosti učiteľa nájsť to, čo možno pochváliť, povzbudiť – dať žiakovi príležitosť prežiť pocit radosti z úspechu,

d) tendencia k sebahodnoteniu – vyžaduje dať žiakom možnosť hodnotiť iných i seba samého – vyvodiť z hodnotenia kritické závery a urobiť prípadné korekcie,

e) otvorenosť hodnotenia – znamená možnosť zmeny hodnotenia, ak nastala zmena v rozvoji žiaka (žiak sa mení – zo slabšieho môže byť dobrý, lepší...),

f) sústavnosť a variabilnosť foriem hodnotenia - vyžaduje sústavné používanie najrôznejších foriem a metód skúšania a hodnotenia žiakov,

g) pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so ŠVVP budeme brať do úvahy možný vplyv zdravotného alebo iného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Pri hodnotení výsledkov žiakov budeme postupovať podľa Metodických pokynov č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy, ktorý vydalo MŠVVaŠ SR a v súlade s §55,56,57 a 58 zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

1.2.Zásady hodnotenia

Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia. Hodnotenie žiaka sa vykonáva v prvom ročníku slovným hodnotením   a v druhom až štvrtom ročníku kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. vo všetkých povinných a povinne voliteľných predmetoch okrem etickej a náboženskej výchovy, ktoré sa hodnotia slovom absolvoval alebo neabsolvoval. Slovne sa hodnotia výchovné predmety ostatné predmety sa klasifikujú.  O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi klasifikačnými  stupňami.  Slovné hodnotenie je vyjadrené štyrmi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

1.       priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
2.        celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s :

• výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,
• požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
• učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť  využívať ich  v oblastiach :

• komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
• čitateľskej gramotnosti,
• jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
• digitálnych kompetencií,
• matematickej gramotnosti a prírodných vied,
• sociálnych kompetencií,
• multikultúrnych kompetencií,
• manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,
• umeleckých a psychomotorických schopností,
• analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
• osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
• kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

 

1.3.Získavanie podkladov na hodnotenie

a) Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

• sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,
• sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
• rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené ( projekty, sebahodnotiace listy,  pozorovania, a pod.) - súborom prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
• analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,
• konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,
• rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

b) Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

c) Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.

d) Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

e) Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.

f) Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.

g) Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

• známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
• známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,

 

1.4.Hodnotenie prospechu a správania

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

 

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý ročník  základnej školy  hodnotí slovne stupňami:

· dosiahol veľmi dobré výsledky,

• dosiahol dobré výsledky,
• dosiahol uspokojivé výsledky,
• dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení  pre prvý stupeň  uvádza arabskou číslicou označujúcou klasifikačný stupeň.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

• veľmi dobré,
• uspokojivé,
• menej uspokojivé,
• neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

 Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a školského poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.

Správanie žiaka sa hodnotí so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:

• pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin; návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokuje v pedagogickej rade,
• opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.
•  Hodnotenie správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorí v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Pochvaly a iné ocenenia, výchovné opatrenia sa zaznamenávajú v katalógovom liste žiaka. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v katalógovom liste žiaka.
•  Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami pozornosti, s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo so špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka.

Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka na výpise hodnotenia a na konci  druhého polroka na vysvedčení vyjadruje nasledovne:

• prospel (a),
• neprospel(a).

Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až štvrtého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka na výpise hodnotenia a na konci  druhého polroka na vysvedčení vyjadruje nasledovne:

• prospel (a) s vyznamenaním,
• prospel (a) veľmi dobre,
• prospel (a),
• neprospel(a).

Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5  a jeho správanie je veľmi dobré.

Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré;

Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete;.

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný;

Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa  slovo:

•           absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu, alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
•           neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval, neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

 

1.5.Postup pri hodnotení žiaka

Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet. Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich kritérií u všetkých učiteľov školy ( pohovory triedneho učiteľa s vyučujúcimi jednotlivých predmetov, vyučujúci predmetu informuje ihneď pri výraznom zhoršení učebných výsledkov žiaka triedneho učiteľa, triedny učiteľ na konci každého mesiaca hodnotí prospech žiaka z podkladov uvedených v klasifikačných záznamoch). Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, ktoré sú uvedené v Metodickom pokyne č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy v prílohe č.2. Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ. Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka. Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka. Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa  žiacka knižka alebo iné informačné prostriedky ( napr. e-mail, telefón). Ak žiak prestupuje do inej školy, riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka. Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí. Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý  stupeň základnej školy získa žiak primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku  sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne  vzdelanie“. Deťom občanov Slovenskej republiky  povolí riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: „Žiak je na tomto vysvedčení hodnotený z predmetov, z ktorých nebol hodnotený na vysvedčení vydanom v školskom roku školou za ročník“.  Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch)“. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.

Začlenenému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: „Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu“.

 

1.6.Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu. Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

 

Opravné skúšky

Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky  vykonali najneskôr do 31. augusta;  žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný. O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do  katalógového listu žiaka.

 

Komisionálna skúška

Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

• je skúšaný v náhradnom termíne,
• vykonáva opravnú skúšku,
• preskúšanie požiada zákonný zástupca,
• sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,
• je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
• plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
• má povolené individuálne vzdelávanie.

Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:

• údaje identifikujúce žiaka,
• hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,
• návrh hodnotenia.

Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky. Preskúšanie sa uskutoční neodkladne v termíne, ktorý určí riaditeľ školy. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy. Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku.

 

Postup do vyššieho ročníka

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

 

Kritéria hodnotenia žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch sú podrobne rozpracované v učebných osnovách  príslušných predmetov a schválené pedagogickou radou.

 

1.7.Všeobecné zásady hodnotenia žiaka so ŠVVP

• Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

• Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.
• Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
• O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu žiaka po konzultácii so špeciálnym pedagógom alebo iným odborníkom (psychológ, logopéd, odborný lekár).
• Pri hodnotení žiaka učiteľ taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.
• U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.
• Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami, chybami a poruchami reči, vývinovými poruchami učenia, autizmom zabezpečí učiteľ pri odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ sa vždy rozhodne, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.
• Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.
• Žiak s vývinovými poruchami učenia ( dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovanie.  Diktát takéhoto žiaka sa nehodnotí známkami, ale slovne, učiteľ vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.
• Grafický prejav žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň ( napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.
• Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.
• Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, má učebné výsledky  priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotené podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v doložke, triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného plánu.

Žiakov s poruchami učenia hodnotíme iným spôsobom a s prihliadnutím na ich špecifické poruchy učenia. Výkon, ale najmä snahu na hodine a pri príprave oceníme (chválime, verbálne neverbálne – súhlasným prikývnutím, úsmevom), pretože to pôsobí vysoko pozitívne, povzbudzuje k ďalšiemu úsiliu. Slabší výkon nekritizujeme, nezosmiešňujeme. Hodnotenie musí mať motivačnú funkciu. Pri hodnotení žiaka si musíme uvedomiť, že nejde len o neschopnosť alebo zníženú schopnosť čítať a písať, ale predovšetkým o nedostatočnosť v stratégiách komunikačných verbálnych i neverbálnych a sociálnych. Preto je potrebné hodnotenie individuálne špecifikovať:

• priebežne hodnotiť každý výkon žiaka,
• hodnotiť čo najrýchlejšie po práci, inak hodnotenie, či už pochvala alebo kritika, sa míňa účinku,
• vybrať spôsob skúšania, ktorý dieťaťu najviac vyhovuje,
• pri ústnom skúšaní - odpovedať na základe otázok; vo vyšších ročníkoch pri reprodukcii súvislého textu využívať podporné otázky, resp. vypracovať pre žiaka štruktúrovanú osnovu,
• obmedziť skúšanie pred tabuľou,
• písomné práce po formálnej stránke prispôsobiť (väčšie písmená, menej úloh, štruktúrovaný text, podčiarknuté kľúčové slová, linajky na zapisovanie odpovedí, prípadne krúžkovanie správnej odpovede, mriežku na zapisovanie čísel pri výpočtoch),
• nehodnotiť kvalitu písma, písomný prejav nie je nutné vždy klasifikovať,
• nehodnotiť úpravu, ale obsahovú stránku,
• pri hodnotení striedať typy hodnotenia - známka, slovné hodnotenie, body, pomocou symbolov (značky),
• pri hodnotení známkou alebo bodmi tieto hodnotenia neustále doplňovať slovným hodnotením, ktoré si lepšie všíma vstup, priebeh práce, výsledok a podmienky, ktoré má žiak pri práci - formálne hodnotenie známkou môže viesť k formálnym výkonom,
• sebahodnotenie samotným žiakom je metóda, ktorá svojím dopadom na žiaka významne ovplyvňuje jeho výkony (žiak má konkrétne vyjadriť, čo vie a čo nevie),
• zdôrazniť čo bolo dobré, dosiahnuté, pozoruhodné a neorientovať sa na chybu,
• rozvíjať komunikatívnosť, nie príkazy, zákazy,

Pri hodnotení žiakov so ŠVVP používame:

Individuálne hodnotenie – hodnotíme  pomer medzi výkonom a schopnosťou,  neporovnávame žiakov medzi sebou.

Otvorené hodnotenie – hodnotíme činnosť, výsledok, dielo, nie  osobnosť žiaka.

Pozitívnu orientáciu – hodnotíme to, čo žiak vie. Využívame dialóg – žiakom dávame možnosť o hodnotení diskutovať v triede, žiak  tak  má šancu naučiť sa sebahodnoteniu, učiteľ má šancu získať informácie o úrovni sebahodnotenia žiakov.

 

Objektivizáciu hodnotenia – pedagóg  obmedzuje  spôsob vlastných subjektívnych vplyvov pri hodnotení žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

Hodnotenie pedagogických zamestnancov je spracované podľa §52 Zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa pracovného poriadku. Hodnotenie pedagogických zamestnancov sa vykonáva jedenkrát ročne a je orientované na:

· jeho vzťah ku žiakom,

 · na výchovnovzdelávací proces,

· hodnotenie jeho profesijného rastu.

Hodnotenie sa bude zakladať na základe:

 · pozorovania práce – hospitácie

 · rozhovoru so zamestnancom

· výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, riaditeľské previerky, žiacke súťaže, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy, výzdoba triedy a pod.)

· sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa

 · ďalšieho vzdelávania (kontinuálneho), zvyšovanie svojho právneho vedomia, tvorby učebných pomôcok, využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce, mimoškolskej činnosti a pod.

 · vzájomného hodnotenia učiteľov (vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“)

 · hodnotenia prínosu pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s rodičmi, inými organizáciami

 · zapojenia sa do vypracovania, prípravy a realizácie projektov školy

 · hodnotenia dodržiavania a využívania pracovného času, plnenie pracovných povinností, vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie

 · spolupráce na tvorbe školského vzdelávacieho programu

 · hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy.

3.       Hodnotenie školy

Cieľom bude, aby žiaci, rodičia získali hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na nich kladené. Zároveň slúži hodnotenie školy aj ako informačný zdroj pre verejnosť. Hodnotenie je zamerané na ciele, ktoré si škola stanovila, na ciele, ktoré sú v ŠKVP, na oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, ale i na tie, v ktorých sa jej nedarí. Zameriame sa na monitorovanie podmienok vzdelávania, spokojnosť s vedením školy, s učiteľmi, prostredím školy, celkovej jej klímy a atmosféry, disciplíny, na spokojnosť s hodnotením žiakov, s využitím mimovyučovacieho času a pod., s cieľom získať spätnú väzbu o kvalite školy, o spokojnosti žiakov, rodičov, učiteľov. Pri získavaní podkladov hodnotenia použijeme rozhovory, diskusie a dotazníky, SWOT analýzu. Evalvácia v školstve predstavuje systematické zhromažďovanie, triedenie a vyhodnocovanie údajov  s cieľom prijať ďalšie rozhodnutia, ktoré významne ovplyvnia ďalšiu činnosť vzdelávania a práce školy. Škola  realizuje svoje vnútorné sebahodnotenie, cieľom ktorého je  motivovať zamestnancov k sústavnému a pravidelnému overovaniu kvality svojej práce spätnou väzbou, Má pomôcť pri diagnostikovaní nedostatkov v práci učiteľa, triedy, školy s následne viesť k ich odstraňovaniu  a motivovať   v ďalšej práci.  Procesy hodnotenia sa  uskutočňujú na úrovni:  triedy ( triedny učiteľ, ostatní učitelia vyučujúci v triede), školy (vedenie školy, riaditeľ školy), regiónu a štátu ( orgánu štátnej správy v školstve, iné orgány). Evalvácia ako proces sebareflexie  umožňuje zhromaždenie informácií o vlastnej škole, výkone pedagogickej profesie, odporúčaní pre ďalší rozvoj školy, pre inovácie stratégií školy. Kritériá a ukazovatele sebahodnotenia slúžia ako podklad  permanentného monitorovania, hodnotenia a projektovania  cieľov školy s prihliadnutím na špecifické podmienky.                                 

Cieľom hodnotenia školy je :

• aby žiaci a ich rodičia, ako aj rodičia budúcich žiakov získali dostatočné a jasné informácie o škole, jej silných aj slabých stránkach, aby rodičia i verejnosť boli oboznámení s cieľmi, ktoré sú na žiakov kladené v ŠKVP,
• aby verejnosť poznala koncepčné zámery školy, aby sa rodičia a verejnosť oboznámili s úspechmi žiakov školy.

V oblasti  hodnotenia školy monitorujeme :

• podmienky na vzdelávanie žiakov,
• prostredie školy, klímu školy,
• vyučovací proces, metódy, formy vyučovania,
• ďalšia úroveň práce a podpory žiakov so ŠVVP,
• výsledky vzdelávania a úspešnosť žiakov v rôznych oblastiach,
• výchovné problémy,
• riadenie školy.

Nástroje autoevalvácie úrovne školy :

• dotazníky pre žiakov a rodičov,
• rozhovory s učiteľmi,
• rozhovory učiteľov s rodičmi,
• kontrolná činnosť,
• analýza úspešnosti žiakov v súťažiach, olympiádach, ich umiestnenia v rámci  regiónu,
• pravidelný kontakt so zástupcami rodičov v rade rodičov i v rade školy,
• SWOT analýza.

 

IV. Inovované učebné plány

Škola poskytuje základné všeobecné vzdelanie / ISCED 1 /. Inovovaný školský vzdelávací program vychádza z Rámcového štátneho vzdelávacieho programu. Obsah primárneho vzdelávania je rozdelený do 8 vzdelávacích oblastí. Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov, a tým aj kooperáciu v rámci jednotlivých predmetov. V Štátnom vzdelávacom programe je obsah vzdelávacej oblasti rozčlenený do vybraných učebných predmetov.

 

Zaradenie predmetov 1. -4. ročníka do vzdelávacích oblastí pre primárne vzdelávanie :

 

Inovovaný učebný plán pre primárne vzdelávanie Rámcový učebný plán je dokument, ktorý stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov. Učebný plán je realizovaný v rámci týždenného rozvrhu vyučovacích hodín pre jednotlivé triedy v ročníku.

 

Poznámky k RUP pre 1. ročník: Disponibilné hodiny v 1. ročníku sme v rámci inovovaného školského vzdelávacieho programu využili na navýšenie časovej dotácie v predmete anglický jazyk o 2 vyučovacie hodiny

 Poznámky k RUP pre 2. ročník: Disponibilné hodiny v 2. ročníku sme v rámci inovovaného školského vzdelávacieho programu využili na navýšenie časovej dotácie o jednu hodinu v predmete slovenský jazyk a literatúra a  dve hodiny v predmete anglický jazyk.

 Poznámky k RUP pre 3. ročník: Disponibilné hodiny v 3. ročníku sme v rámci inovovaného školského vzdelávacieho programu využili na navýšenie časovej dotácie o jednu hodinu v predmete matematika a jednu hodinu v predmete prírodoveda.

Poznámky k RUP pre 4. ročník: Keďže v 4. ročníku je k dispozícii len jedna disponibilná hodina, posilnili sme predmet matematika.

 Vyučovanie informatiky prebieha v počítačových učebniach. Pri vyučovaní predmetu informatika sa spájajú triedy 1. a 3. roč., 2. a 4.roč. tak, aby pri jednom počítači sedel iba jeden žiak.

 V predmete náboženská výchova sa spájajú žiaci rôznych tried ročníka do skupín tak, aby v jednej skupine bolo maximálne 20 žiakov. Pri vyučovaní predmetu etická výchova sa spájajú žiaci prvého stupňa do jednej skupiny.

Vyučovanie telesnej a športovej výchovy sa realizuje v areáli školy alebo v telocvični. V rámci vyučovania telesnej a športovej výchovy sa žiaci zúčastňujú i plaveckého výcviku podľa UO TŠV.

 

V. Inovované učebné osnovy

Sú školský dokument, v ktorom sa konkretizujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania v učebných predmetoch podľa schváleného učebného plánu. Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Sú rozpracované do ročníkových výstupov. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. V školskom roku 2020/2021 sa v 1. – 4. ročníku žiaci vzdelávajú podľa inovovaného ŠVP, ktorý schválilo dňa 6. februára 2015 MŠVVaŠ SR pod číslom 2015-5129/1758:1- 10A0. Učebné osnovy jednotlivých predmetov tvoria vzdelávacie štandardy (učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný vzdelávací predmet).

 

Učebné osnovy obsahujú:

1. Charakteristiku predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti, predmetové vychádzajú z kľúčových spôsobilostí.

3. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi.

4. Požiadavky na výstup.

5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

6. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod..

 7. Hodnotenie predmetu.

 

 

 Inovovaný školský vzdelávací program Spoznávame svet prírodných javov ISCED 1 na školský rok 2020-2021 bol prerokovaný a schválený na Pedagogickej rade Základnej školy s materskou školou Rastislavice 186.

 

 

                                                                                                 ___________________________

                                                                                                        Mgr. Soňa Barcajová

                                                                                                  Riaditeľka ZŠ s MŠ Rastislavice

Prílohy – inovované učebné osnovy